Alaric: Necítim svoje líca. Čo to vlastne pijeme?
Damon: Nemám ani tušenia. Rozumieš nemčine?
Alaric: Je to vlastne po holandsky.
Damon: Počkaj, kde to sme?
Bonnie: V Amsterdame. Milá Elena, prešli sme polovicu Európy a oni sú stále opití.
Alaric: Je to naozaj nutné?
Bonnie: Elena ma poprosila, aby som zapisovala do denníka všetko, čo zamešká. Keď sa zobudí o nejakých 60 rokov a zistí, že Alaric zomrel na otravu alkoholom, určite bude chcieť vedieť, čo sa stalo.
Damon: Pokiaľ sa tragicky neudusíš tými arašidmi. Potom jej to budem môcť povedať osobne.
Bonnie: Si tak milý. Idem si požičať bicykel a pozrieť si mesto ako normálny turista.
Damon: Pre tvoju informáciu, nenosia sa tu helmy.
Bonnie: Začínaš byť zábavnejší.
Damon: Hej, a keď budeš prechádzať cez električkovú koľajnicu, nepozeraj sa na obe strany.
Bonnie: Dobre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára