Rebekah: Toto je moja izba Nick. Nepáči sa mi, že narušuješ moje súkromie ako nejaký sliedič.
Klaus: Ospravedlňujem sa, že som prerušil túto vašu malú schôdzku, ale prichádzam s dôležitou vecou. Už si zabudla, že sa náš brat Kol stal trocha paranoidným a behá tu s kolom z bieleho duba s túžbou zabíjať?
Rebekah: Minulú noc sa ma ním snažil zabiť, neboj sa, nezabudla som.
Klaus: Áno a bohužiaľ to vyzerá tak, že utiekol aj s mojou kolekciou dýk.
Rebekah: Chudák Nik. Ako to zvládneš bez tvojich drahocenných dýk? Boli také vhodné, keď si chcel ukončiť rozhovor s jedným z nás.
Klaus: Kolov intenzívny strach zo Silasa ho vedie na pokraj zrútenia. Musíme ho chytiť skôr, než urobí ešte viac škody. Viem, že máš poslednú dýku a aj trocha bieleho popola, takže mi ich dajte.
Rebekah: A mám zostať bez ochrany? Môžeš napísať žiadosť a uložiť ju do schránky "Nemáš šancu." Idem si dať sprchu, keď sa vrátim, nech ťa už nevidím. Sliedič tu nie je vítaný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára