Máš naozaj náročný natáčací rozvrh. Ako ostávaš stále inšpirovaný?
- Pomocou narcizmu. Ale nie. Som niekto, koho zaujíma obor v ktorom pracuje. Som za túto prácu vďačný ale a druhú stranu som si istý, že niekedy mám pocit ´čo ak by som bol v inej práci šťastnejší.´ Ako som už povedal, moja ješitnosť mi nedovolí odísť. Je ľahké dosiahnuť nejaký úspech v práci, ktorá je tak povediac neviditeľná. K tejto práci treba ohromné množstvo energie. Mám obrovský strach, že niekedy púšťam do sveta prácu nie stopercentnú. Môj strach ma vždy motivuje.
Akú najlepšiu kariérnu radu ti kto dal?
- Najlepšia rada, akú som kedy dostal bola od Raymonda Hawthorna, učiteľstva herectva na Novom Zélande. Učil na Kráľovskej akadémii dramatických umení v Londýne. Povedal mi. "Miláčik, vykašli sa ty na herectvo!" Opýtal som sa ho ako to myslel a on na to :" Všetko vyzerá skvelo a prirodzene, ale niekedy je prirodzenosť falošná." Niekedy natáčam s podobnými ľudˇmi, čo to s prirodzenosťou trocha preháňajú a vtedy si vždy spomeniem naňho. V dráme oveľa viac vždy zažiaria komedianti, pretože nedodržiavajú pravidlá. Dokážu lepšie pochopiť scénu. Keď do toho zapletú pocity je to zlé. Je lepšie tomu čeliť tvárou v tvár, nepriazni osudu, ako sa tváriť, že ´Ja to poznám najlepšie.´
Potom si ešte pamätám jednu skvelú vec ´Daj herectvu všetko.´ čo si niektorí voľne preložili ako ´Nemôžem sa dočkať až ma niekto najme.´ Raz som sa mojimi priateľmi z Nového Zélandu stretol v Amerike, keď som dostal úlohu vo filme a všetci mi hovorili ´Človeče, kiež by som aj ja mal takúto možnosť!" Vždy im poviem, aby si podobné príležitosti vytvorili sami. Ja som na svojej kariére tvrdo pracoval.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára